Sobota 24.7.2010

S Máškou sme sa zobudili okolo 01:30 na prvú búrku. Pratali sme veci pred stanom a všetku elektroniku na vyššie miesta pre istotu, tak aby do nich nenatiekla voda. Toto sa opakovalo ešte 2x, kedy v priebehu noci prešli najprv silné búrky s lejakom, ktoré nasledoval také ľahšie mrholenie. Vtedy Máška zhŕňala priebežne vodu, ja som vždy iba pozrela a odpadla späť na matrac. O cca piatej sa to zmenilo, keď prišla najhoršia búrka a liala sa voda ako z kýbla. Vtedy sme už vodu museli zo stanu vylievať pravidelne a rýchlo. Prišiel aj Peťo, ktorému jeho mini stan vytopilo excelentne a s vecami utekal do spŕch, aby ich zachránil. Na túto búrku sa už zobudili inak dovtedy spiaci Tomáš a Kubek. Pekná mokrá noc za nami.

V priebehu dňa, pod ťarchou predpovede na ďaľšie dni, sa výprava rozhodla zbaliť a ísť domov. S prianím pre poľských organizátorov, že keď odídeme, určite poletia, pretože to je zákon schválnosti. Tak aj bolo.
My sme celý deň balili a dali poslednú poľskú večeru v miestnom bare a okolo 20.00 sme vyrazili na cestu. Ako inak po 20 km cesty sme zablúdili... teda nataša v prvom aute tvdrohlavo chcela odbočiť doľava a ocinu ju tvrdohlavo počúvol, aj keď cesta viedla do centra... Duo tranďák sa ocitol v jednosmerke a my s DI sme sa rozhodli nájsť dáke vhodné miesto na otočenie, ale prešli sme krásnymi uličkami plnými na tesno zaparkovaných áut a taktiež jedným námestím. Nakoniec sme sa ocitli na druhej strane jednosmerky, kde sa už ručne Kubo s mamou snažili otočiť tranďák. Mierne sme to tam zablokovali a pobavili okoloidúcich ale dobre to dopadlo.... :) Až kým sme sa po ďalších 5 km nestratili zase.... áno... minuli sme odbočku... takže čistý čas = 1 hodina v meste Ostrów Wielkoposlki.
Cesta už potom bola viac menej OK, ale v každom väčšom meste bola obchádzka, sem tam nám ani 2 rôzne navigácie nestačili, každá chcela ísť inam, tak prišla na rad papierova mapa..
Najlepšie sa držala Máška, ktorá ani noc predtým nespala, ale vydržala mi robiť spoločnosť a sledovať cestu až do prvej zastávky na spanie okolo tretej v noci a samozrejme ocino, ktorý ani túto zástavku na odpočinok nechcel :)
Do PD sme prišli o 08:00 ráno, kde sme vrátili Duo a do TT okolo 12tej. A išli konečne normálne spať. :)(autor:ZH)

Štvrtok 22.7.2010

V predchádzajúci deň sme sledovali zaujímavé radenie na gride. Nebolo rozoznať, kde sú ktoré triedy. Odborník by určite vedel, čo a ako, ale my sme z diaľky nedovideli na druhú stranu a nemohli sme si vyrátať čas otvorenia pásky. Preto chodil Peťo otravovať tlmočníka, aby sme si utvrdzovali náš čas. Navyše sa rozhodli, že budú ťahať dve triedy naraz, čo reálne znamenalo, že jedno lietadlo zo standard class  čakalo na vlek aj 30 minút. Venovali sa totiž triedam tak, že striedali vlečné raz u open raz v standardoch. Dnes už ťahali po triedach, asi domáci mali pripomienky. Na gride sa nestalo nič zvláštne, už fungujeme všetci v norme, čo znamená, že i naši pomocníci vedia, čo kedy robiť. Aj my sme si urobili jeden organizačný brífing. Kým posádky leteli, tak sme si vyjasnili úlohy, povedali si, kde sú chyby a už to fičí...Darmo, aj funkcia pomocníka je dôležitá, Janko im neustále pripomína, že lietanie nie je individuálny šport, bez pomocníka alebo bez kamaráta (ja dodávam, že v našom prípade bez manželky) nedokáže pilot lietať v pohode.
Keď naši odleteli, tak sme si mysleli, že niečo napíšeme o úlohách a výsledkoch atď.... Bohužiaľ, práve včera sme tu mali 42 stupňov na slnku a 35 v chládku, tak sme sa schovali do baru a kupovali si chladené nápoje. Počas popíjania chalani s Maškou triedili fotografie, ktoré chceme zavesiť na stránku  www.aktrnava.sk

Zuzka sa totiž rozhodla, že oživíme našu stránku, veď aj tak sme v Poľsku všetko členovia AK Trnava. Plníme si ciele, ktoré Janko v Trnave stanovil pre našu výpravu. Učiť mladých krúžiť v stúpakoch a v chumli lietadiel, učiť ich spolupracovať, učiť ich spoločne existovať v zhoršených existenčných podmienkach. Zvládame všetko perfektne. Mladí sú zábavní, všetko glosujú, robia si švandu zo všetkého. Nám starším je síce ich vtipkovanie vzdialenejšie, ale aspoň sme nadviazali kontakt s myslením súčasnej generácie. Niekedy sa kontakty nespájajú...
Viem, že by ste chceli čítať viac o lietaní a letových úlohách, ale jediné , čo vždy dokážeme my pomocníci usledovať je, kedy je brífing, grid, odlety.... na gride slušne čakáme na poslednú vlečnú, pečieme sa v tieni áut … Potom pri stane uvažujeme, čo jesť, alebo skôr len piť a piť- vodu. Dnes sme však mali o zážitok naviac. Tomáš bol poctený robiť poľskej televízii kameramana a snímal ich kamerou zaujímavé momenty z preletu (www.esporttv.pl)Takže dnes nedržal  knipel, ale malú kamerku a začal už vzletom. Bolo im vraj fajn, lebo v 2000m výške im bolo konečne príjemne- mali tam 11 stupňov.. Vraj výškové obmedzenia nemajú tak, ako u nás. Maška so Zuzkou lietanie v Poľsku hodnotia: nedajbože ak by vypli prístroje. Ak nemáš mapu, stratíš sa aj na zemi. Zvrchu to je iba pole zelené, pole žlté, polia priečne cez iné polia, potom hustý les, za ním nejaké domy, potom polia, potom iné polia......Od východu až po západ to isté. Možno by sme mohli sledovať i ohýbanie zemegule. Zuzka aj Janko sa postupne rozlietavajú, veď sedia vo vetroňoch na preletoch po prvý raz tohto roku. Mladí sú, dúfam, spokojní, veď už majú za sebou skoro 400-ky. Okrem lietania majú iste aj iné zážitky, po večeroch....
Rozprávali sme sa , v bare, s riaditeľom súťaže a náčelníkom letiska v jednej osobe. Príjemný nadšený pánko. Dozvedeli sme sa, že všetko zariadenie a vybavenie v areáli si robia oni, zarábajú peniaze na preškoľovaniach na nové typy lietadiel, podnikajú v predaji olejov – sú vraj jediní predajcovia v Poľsku.... Zarobené peniaze slúžia na platy, majú 6 mechanikov, ktorí spoločne s ním kmitajú okolo prevádzky. Náčelník je ozaj všade. Členov aeroklubu platia takisto. Ale tak, že dostávajú peniaze za odrobenú  kvalitnú robotu. Peniaze im dávajú na osobné účty a tie sú určené iba=iba na lietanie. Podporu lietania vidia vizionársky, lebo, predstavte si, zo svojich peňazí platia inštruktorov krúžkov lietania v školách – vraj si budujú základňu pre budúcnosť.... Hmmmm. Podporu lietania vidno všade, predstavte si:

• že v meste vidíte veľké plagáty o súťaži
• že rodiny s deťmi sem chodia na preliezky a nafúknuté hrady so šmykľavkami
• že majú k dispozícii bazéniky, okolo ktorých sú kryté sedačky pre rodičov
• že tu v čase oddychu môže relaxovať celá rodina
• že každý deň je tu televízia počas súťaženia, ktorá sníma odlety, prílety, komentujú aktivity počas celého dňa a teda počas celej súťaže. A to je iba súťaž typu nášho Makarenka (to neurážam, chválim rovnakú priateľskú atmosféru, bezprostrednosť a obetavosť ľudí, ktorí svoj čas venujú pre druhých – dovolenkujúcich).

Po celom areáli chodia a naháňajú pretekárov, aby od nich získavali informácie, tie v priamom prenose bežia na www.esporttv.pl... Je to pre mňa osobne veľký pozitívny šok, keďže viem, že na MS v Prievidzi naša STV3 nechcela vysielať o pretekoch nič, hoci organizátori v rámci svojej dokonalej prípravy ponúkli STV3 všetko!!! Oni mali iba vysielať, nič nemuseli robiť. Odteraz budem tvrdo presadzovať zrušenie koncesionárskych poplatkov... Nech sa živia prácou, nie výberom peňazí...
Po zamyslení pridám ešte postrehy o tom, že plocha letiska je široká asi 350 metrov s dvoma dráhami vedľa seba, dlhá 1000m. Camp je zadarmo! Aj tým sa dajú prilákať ľudia. Nepáči sa nám akurát to, že sú spoločné sprchy....Inak sa nám tu páči, je tu pohoda, klídek , tabáček...
Internet stále nejde... Nepýtame sa, či bude. Vieme, že pár minút pri veži nám stačí na zaslanie textov. Iné je to s poštou a fotkami. Nesťahuje, vypadáva....Navyše sme si zrejme vyčerpali limity spojenia, lebo Jankovi sa podarilo pripojenie AŽ na 25 minút a pozreli sme si videá na spomínanej stránke. Chalani mali zážitok z toho, ako ich kamera odhalila, kto pracuje a kto sa fláka...
Večer sme mali konečne podľa predstáv chlapcov. Grilovalo sa na minigrile. Vylúčili sme cestoviny z repertoáru. Najšťastnejší bol asi Kubo, lebo jeho vraj jedlo v kombinácii so zeleninou a ovocím  zabíja..K mäsu som udusila všetku mrkvu, ktorú Zuzka „nakúpila“ na mrkvovom poli. Ňou sme okrem Kuba možno dohnali niekoľkodňový deficit zeleninových stanovených dávok (autorka:MH).

Niečo sa udialo a náhodou sme zistili, že máme wifi aj v kempe. Ocino hovorí, že to preto, že je 4tý deň súťaže, tak to je normálne :) Pozemka dnes nestíhala nič napísať, ale už sa triedia fotky, tak snáď čoskoro to budete vidieť aj vy. Klasa otwarta, v ktorej lieta DUO, má po dnešku platné závody, a dokonca sa už trošku naučili aj s prístrojmi narábať, tak ich dnes až tak toľko vecí na palube neprekvapilo... :) Smejeme sa, že majú za sebou konečne 2 doletené prelety tento rok. Ja mám dnes prvý :) Akurát som trochu dosť veľa nezvládla doklz proti slnku a do neznámeho terénu, tak som si spravili sekerku 15 min ... čo už.. ako tréning je to výborné. :)Ráno na briefingu nám povedali, že jeden pilot Cobry sa v poslednej chvíli rozhodol sadnúť na pole pred lesom, ktorý je pred dráhou 110 a v malej výške chytil krídlom o zem. Cobra má odtrhnutý chvost, ale pilotovi sa nič nestalo. Našťastie. Posádka PW-6, ktorá to videla v priamom prenose sadla k nemu a tak u neho boli ako prví. Tým na briefingu dakovali verejne a tak sme sa to dozvedeli. Už sa trochu orientujeme v polštine, vlek je hola, načo Peťo skonštatoval, že Kráľova hola je vlastne Kráľov aerovlek :) Task je zadanie a disciplína je konkurencia. Ráno chodímena odprawu - briefing...nenápadne to pripomína popravu. A najčastejšie konštatovanie prvých dní bolo: Pogoda mala byť bardzo ladna... nebyla :) Silnejší internet sprístupňujú asi od 09:00 do22:00, pretože pred tým a potom proste nejde.

Každú chvíľu nás natáča telka, dnes dokonca Tomáš vyfasoval kameru do DUO a včera si ma vybrali ako zahraničného účastníka na rozhovor. Všetko si môžete pozrieť na www.esporttv.pl.

Nasúva sa vysoká oblačnosť a očakáva sa front, tak sa smejeme, že to bude zajtra za 600 km, pretože čo sa počasia týka, zaťial im nevyšla ani jedna predpoveď...nemajú Horáca :) (autor: ZH)

Streda 21.7.2010  

Vstávali sme skoro ráno, aby sme zložili ešte Zuzkin eroplán. Ráno sa nám moc nechcelo do roboty, ale 5 minút po 7 hodine ráno sme sa premohli a začali robiť. Čerstvo prebudení sme začali skladať discusa OM-2222.Bolo na robote vidieť, že sme pred malou chvíľou vstávali. Všetko nám dlho trvalo, ale boli sme strašne rozhádzaní .Keď sme zložili malého discusa, vrhli sme sa na DUO discusa. Dali sme dole poťahy, vložili batérie, umyli krídla a začali sme ťahať na grid. Keď sme naplnili vodou malého discusa  - asi po hodine -- … tak sme šli na brífing.(Tlak vody spôsobil, že sme krídla plnili 80 minút. Čiže 1liter 1 minútu.). Keď sme tam prišli, tak sme si všimli papiere s počasím a sme sa potešili, že to nachystali vopred... no netešili sme sa dlho, lebo sme zistili,že sú zo včera. Brífing začal klasicky o 10 minút neskôr. Tam sme sa klasicky dozvedeli, že je „super“ počasie, ako bolo aj od začiatku výletu. (Zatiaľ sme pobyt na súťaži tak volali – výlet. ). Dnes sa pán meteorológ nemýlil, počasie vyšlo. Task setter zdvihol obe ruky , v nich držal papiere, skríkol tasky a pretekári sa naňho vrhli, aby si vybrali svoj. Voľnási mali kvôli rozhodovaniu až 3 na výber. Peťo sa vrhol k stolu, ale videl tam len jeden papier. V „krádeži“ mu zabránil task setter, ktorý kričal , že to je jeho.Keď sme mali všetci svoje  tasky, (Maška drzo vytrhla rozkazy z rúk nejakému maníkovi)začal elektronický boj s LX8000. Medzitým dotiahli na grid malého discusa,  konečne už aj s vodou v krídlach..V kabíne DUO discusa bol zúrivý boj s elektronikou, ale po hodine sa podarilo trať nahodiť s menšími chybičkami, ktoré sme odstraňovali cez okienko, už keď bol  DUO zapnutý. Na štarte klasicky vládol chaos a bordel ešte väčší ako u nás na padačkárni. Vetrone mali krídla skrížené jedno cez druhé. Dokonca som videl, ako pani Hrnčiriková kričala. Už keď kričí pani Hrnčíriková, tak niečo sa muselo strašne pokafrať a veru aj tak bolo... Zuzka bola na gride už na rade a stále ťahali vetrone zozadu. Vedúci prevádzky kričal, že nech sa posunú inde,  lebo zavadzajú. Tak im bolo hlasno povedané, že je to blbosť prenášať discusa plného vody. Nechápali sme , prečo ťahajú lietadlo,  ktoré je krídlom až za DI a držíme v rovnováhe lietadlo, aby sa voda neprelievala. Keď naši odštartovali, tak sme odtiahli autá dozadu a pozerali sme sa na zdĺhavé štarty. Na štarte bolo 9 vlečných „polo“ motorových lietadiel(raz idú , raz vysadzujú..) .Ťahali 103 vetroňov 1 hodinu a 42 minút, čo na WGC (world gliding cup) trvalo 1 hod. 20 minút. Nuž ako sa hovorí, radšej pomaly a bezpečne, ako rýchlo a zle. Evidentne im ale to pomalé tempo bezpečnosť nezaručovalo. Polomotorizované vlečné robili zatáčky  veľmi nízko pomaly a ešte aj s veľkým  náklonom..Dnes nevysadila ani jedna vlečná. Zato sa jedna prehriala.Toto všetko sťažoval ešte istý akčný kameraman, ktorý sa hral na miestneho supermana.(autor: TF)

Utorok 20.7.2010

Sľubujú nám stále internet... Na chvíľu sa nám podarilo pár „wifi chytiť“ a poslať prvé dojmy a skúsenosti z medzinárodnej ženskej plachtárskej súťaže. Dnes sme pokračovali v súťažení a učení  našich mladých, ako robiť pomocníka a ako lietať počas súťaže. Začalo sa to však Jankovým konštatovaním, že včera urobil klasickú chybu pilota, ktorý ide lietať na novom lietadle a s novými prístrojmi:neprečítal a nenaštudoval si návod na ovládanie LX8000. Tú istú chybu urobil aj dnes, nemal času, lebo hneď ako doletel, teda vlastne keď sa vrátili po nahodení motora, tak šli po Zuzku, ktorá sedela v nejakom mrkvovom poli asi 40 km od letiska.. Vrátili sa dosť neskoro, lebo navigátorka Nataša ich doviedla do dediny, kde mal byť most cez rieku. Ten tam však nestál... Ktovie, či tam niekedy bol. Museli sa teda vrátiť a hľadať cestu , ktorá sa predĺžila o 20 km. V tento deň naša výprava najazdila viac kilometrov ako obe posádky nalietali :-(.Na poli Zuzka chcela „nakúpiť“ zeleninovú prílohu ku každodenným cestovinám, ale stále ju niekto navštevoval, povzbudzoval. Dozvedela sa i o tom ,ako strieľajú zajace, ktoré majú rady mrkvu.. Tí , čo ju navštevovali, chcenie menili na skutky a kradli z polí ostošesť. Ich však nikto nestrieľal.Keď sa vrátili mladí z výpravy, už sa šlo spať. Internet stále nejde. Zuzka vystihla iba pár sekúnd pod vežou a posiela správy iba po čiastkach. Vždy sa tam stretáva s ostatnými, ako lovia  wifi  a stále nič. A možno príde aj kúzelník.... Inak nič  zaujímavé sa nestalo. Iba návšteva v kontajneri dnes meškala. Zato mladému zbohatlíckemu chlapcovi zlyhávala motorka, zúrivo do nej kopal  a robil nám zábavu. Večer sme sa dozvedeli, že Zuzka obletela nejakých 28 km a bola tak ôsma. Disciplína sa nebodovala. (autorka: MH)

Pondelok 19.7.2010

Ráno o siedmej sme pri tabuli boli prví. Rozospatý, zrejme niekto z organizátorov, nám povedal ,že neskôr...Čo znamenalo o hodinu.... nevadilo nám to, lebo sme mohli zložiť obe lietadlá a postaviť na grid. Podľa pretekárov sme vedeli, kam to postaviť. Vedeli sme aj to, že bude slávnostné otvorenie, lebo vďaka nám ::-)) sa táto súťaž stala medzinárodnou a zrejme dostali z ministerstva športu peniaze. Pozdravný list dostali od ministra, ten zdravil všetky zúčastnené národy. Za tie sme tam stáli iba my dvaja s Jankom. Ostatní gridovali.. Snímala nás televízia, lebo bezmotorové lietanie je národným športom a televízny športový kanál tu v priamom prenose vysielal otvorenie i odlety. Počkali aj na prílety. O letovej úlohe  viem málo nielen ja. Rozkazy na brífingu sa počas meteoinfo rozdávali systémom kto si skôr uchmatne papier. Keďže sme „cudzinci“, tak sa nám neušli... Potom na Zuzkine urgencie náš „osobný tlmočník“  priniesol, teda iba Zuzke. Janko sa k rozkazu dopracoval postupne Na gride všetkým trať zmenili, ale teraz sa Zuzke nepodarilo rozkaz dostať ani protekčne, lebo ich natlačili málo . Janko sa stále divil, prečo majú letieť trojstovku pod úplnou dekou a so vzletom, ktorý bol stanovený na 11,30.ale stále sa odkladá. Odlietali nakoniec po 15. Otvorenie pásky bolo pre open class o 15,07.Standard zrušili Dovtedy sme mali na gride takéto zážitky:

• Janko nevedel naládovať do LX8000 trať
• Bednarczuk mu zohnal pilota, ktorý mu pomohol
• Janko zistil, že všetko aj tak zlyhalo
• Vilga s vetroňom na zistenie počasia zachrapčala a núdzovo pristála
• vetroň pristál tiež núdzovo – ponad zagridované vetrone a krížom cez dráhu, vlastne šikmo
• jedna vlečná tesne minula lanom malé veselé ešte stále usmiate dievčatko
• náčelník nikomu nepovolil lietať mimo súťaž, vraj kvôli bezpečnosti(v open ich lieta 19), hoci Zuzka naliehala, že si chce aspoň pozrieť letisko zvrchu
• všetky vetrone odťahovali piloti krížom-krážom na druhý koniec letiska, kde zasa krížom-krážom , akosi bez ladu a skladu kotvia, systém sme ešte neodhalili, len uprostred nich je cisterna s vodou na plnenie krídel
• keď sme ukotvili aj my, v campe mali ohromný zážitok chlapci: z veľkého kontajnera vyliezla bezdomovkyňa a spokojne si odišla, Peťo ju v šoku odfotil a zistil, že má na vyliezanie a vliezanie vypracovaný systém – podložila si vrece s odpadkami. Chceli ju vidieť lepšie a konečne dobrovoľne vyniesli smeti . Odrazu sa ozvalo medzinárodné : „Ty k...w.a jedna“
• výsledky v open clase na nástenke neboli, v tom sú moderní, lebo sú vraj na internete, to my na mastrovstvách sveta sme museli nástenky aktualizovať pravidelne  a navyše systematicky a esteticky(Roland dôsledne kontroloval...)
• internet stále nejde, ale bude....

(autorka:MH)

Nedeľa 19.7.2010

Ráno o piatej sme teda vyrazili. Natankovali sme na hraniciach ešte za eurá. Hneď za hranicami sme si uvedomili pravdivosť upozornení, že keď značky hovoria o „koľajniach“ , tak tam sú. A riadne. Vozilo nás po ceste od stredu ku krajniciam a opačne. Navigácia nám sľubovala príchod o pol jednej, ale nepočítala s objazdami v Katowiciach.. Blúdili sme po uličkách, Janko sa hádal s hlasom navigátorky a musel sledovať značky. Bohužiaľ, tých bolo počas cestovania autom málo. Opakovali sa iba značky typu:po našom pozor podprsenky – hrby na ceste, potom pozor na konské povozy, pozor na zver =jelene . Táto značka mala svoje ukončenie opakovaním zobrazenia jeleňa a pod obrázkom bolo napísané koniec. Asi majú prehľad, odkiaľ pokiaľ tá zver zavadzia. Do Michalkova  s letiskom na súťaženie , sme prišli asi o pol druhej. Samozrejme, ešte mrholilo, ale dážď to nebol. Nahnala som mladých, aby okamžite stavali stany, na noc sa treba vyspať, my sme už po dvoch a Janko po troch týždňoch práce od rána do hlbokej noci nevládali. Tomáš chcel síce dobrodružne prespať v tranďáku, ale uvedomil si, že nie je čas na skladanie lietadla  a jeho kotvenie    .My dvaja s Jankom sme ubytovaní v paragánskom hoteli. Tí sú tu, zdá sa, bohatší, lebo majú pre športové aktivity vybavené ubytovanie so sprchami a toaletami. Je to kultúrnejšie a hygienickejšie ako v campingu. A v noci nám nebolo zima, lebo keď sme prišli tak ukazoval teplomer 17 stupňov oproti slovenským 35. No a začnem konečne aj o lietaní, vlastne začiatkoch súťaženia. Nechali sme všetko tak a presne o ôsmej sme sa ťahali k hangáru na brífing. Ako Janko predpokladal, nezačne presne. Stalo sa. O deviatej sme sa postupne schádzali. Povedali, že nie sú všetci, nemajú štartovú listinu a ráno o siedmej na nástenke pri bare sa dozvieme, kedy bude brífing, kde gridovať...Vraj čakajú vynikajúce počasie.  Pýtali sme sa na internet. Bude..

Piatok, Sobota 16-17.7.2010 

V tieto dni sme sa začali schádzať na letisku v Prievidzi, v dejisku majstrovstiev sveta v lietaní na vetroňoch, odkiaľ sme odchádzali na súťaž do Poľska. Rodina Hrnčírikovcov bola v Prievidzi od začiatku majstrovstiev, v piatok prišiel Kubo Dudáš z Dubnice nad Váhom, Peťo Piesecký zo Svätého Jura. V sobotu doobeda som prišla ja – Máška Benková z Bratislavy a Tomáš Frey zo Šurian. Takže naša posádka bola už kompletná. V sobotu sme prišli akurát na odlety, videli sme štartovať až 103 vetroňov. Po odletoch sme sa išli na chvíľu schovať do baru na kofolu, pretože vonku bolo asi 37 stupňov. Čakali sme, kým naše lietadlá, ktoré berieme do Poľska, pristanú. Najprv pristál Duo Discus – OM-9119, tak sme ho išli zložiť a naložiť do tranďáku. Neskôr pristál Discus OM-2222, Zuzka si dala ešte na ňom štart a potom sme aj jeho poskladali a dali do tranďáku. Medzitým sme zistili, že jedno z áut, ktorými pôjdeme, nechce štartovať. Našťastie sa podarilo tento problém do večera vyriešiť. Večer bol záverečný ceremoniál. /autorka:MB/

V sobotu večer sme Janko a ja dokončovali prácu v komisii a office. Kým ostatní oslavovali a vyobliekaní sa zabávali, tlačili sme posledné výsledky, aby boli pripravené podľa regulí. Odišli sme spať asi okolo polnoci. Chystali sme sa na odjazd o štvrtej ráno. Nemohli sme zaspať, lebo na diskotéke na plné pecky hrali asi všetky kaleráby od osemdesiatych rokov doteraz. Zrušila ich riadna búrka o druhej. Naše „decká” sa museli presunúť do chatky, lebo spali pod prístreškom. Spali sme teda asi dve hodiny čistého času.  Začali sme ukladať  veci do áut, kým sa búrky nepriblížia znova.  Vyrazili sme na poľské cesty. /autorka: MH/

Pre viac foto klikaj tutaj...

Pre viac informácií o lietadlách, ktoré sme mohli vidieť v Poľsku zase klikaj tutaj...